Paláce

Bobulov palác

BUDAPEST, VI. ANDRÁSSY ÚT 62.

Ak chceme predstaviť Bobulovu staviteľskú činnosť, zrejme bude najlepšie, keď začneme jeho vlastným palácom. Túto budovu aj on sám považoval za svoje hlavné dielo, pričom práve v tomto diele sa prejavuje najmarkantnejšie jeho staviteľská a spoločensko-politic-ká ars poetica. Je to pochopiteľné, veď - ako majiteľ, navrhovateľ a realizátor v jednej osobe - mohol začať pracovať s viacročnou skúsenosťou v oblasti staviteľstva a s primerane dobrým finančným pozadím. Aj týmto chcel remeselnícke meštianstvo pobádať k uplatneniu nárokov na vyššiu životnú úroveň.

Fasáda paláca, pripravená z lomového kameňa, vytvorená loggiami a štíhlymi stĺpmi sa natoľko vydarili, že vtedajšie obyvateľstvo videlo v nej najkrajší dom Andrássyho cesty.

Vnútorná výstavba paláca postaveného v historickom renesančnom štýle je veľmi náročná, veď túto prácu považoval jeho staviteľ ako referenčnú prácu pre meštianstvo. Bobulova náročnosť sa prejavuje aj v tom, že pri výstavbe svojho paláca zamestnal najlepších uhorských a talianskych umelcov doby. Medzi nimi Károlya Jakobeya, ktorý pracoval na základe podkladov Károlya Lotza, Róberta Scholtza, ktorý dekoroval aj parlament, Miksu Rótha a talianskeho Luigiho Mazziho. Počas rokov vnútorná časť paláca sa viackrát zmenila, ale na viacerých miestach zostali pôvodné dvere, okná a na viacerých miestach môžeme obdivovať pôvodnú dekoratívnu dlažbu chodieb. Na prvom poschodí vytvorili pánske izby. Tieto boli zariadené pohodlne s komfortom a boli naozaj elegantné (ich príborníky a vyrezané skrine mali mimoriadne veľkú umeleckú hodnotu). Miestnosti boli bohato zdobené, patrila k nim toaleta a kúpeľňa — do tejto namontovali mramorové vane z Carrary. Na stropnom obraze jednej barokovej haly s dreveným obkladom sa nachádzajú anjelíci.

V týchto náročne vytvorených izbách žil staviteľ so svojou rodinou.

Aj ostatné byty paláca boli priestranné, aby skutočne vyhoveli požiadavkám doby. Podlaha bola parketovaná, steny maľované. Strojové vybavenie domu bolo moderné: do bytov zaviedli plyn, elektrinu a ústredné kúrenie. V zadných krídlach umiestnili obytné izby služobníctva (aj služobníctvu sa dostala vlastná kúpeľňa a WC).

Tri-tri apartmány druhého a tretieho poschodia sú tiež dostupné z honosného schodišťa. Steny chodby pôvodne boli pokryté zrkadlom, ktoré však neskôr vymenili na umelý mramor. Okná boli zdobené maľovaným sklom (na ich miesto nadnes sa dostali brúsené a leptané sklá s motívmi kvetov a girlánd). Podľa svedectva archívnych záberov pôvodne viedla drevená brána do auly, ktorá je ozdobená freskami na strope. Na dvoch stranách dnešnej, veľmi pompéznej vchodovej brány z kovaného železa dodnes vidno prekrásne bronzové sochy vo výklenku ozdobenom s dórskymi stĺpmi.

Jedna je alegóriou poriadkumilovnosti a druhá domáckosti. Obidve sú dielami Józsefa Rónu. Sochy neumiestnil pôvodný majiteľ, k hlavnému vchodu sa dostali až roku 1896. Na konci 19. storočia sa mohla dostať na svoje súčasné miesto aj brána s leptanou bielou sklenenou výplňou smerom k dvoru. K domu patrí štvorhranný vnútorný dvor, v strede ktorého sa nachádzala pôvabne malá fontána obklopená so záhonom kvetov. Dvor s fontánou sa zničil počas stavby zadného schodišťa v rokoch 1893-94 a tento stav sa navždy ustálil počas výstavby garáže v roku 1936.

Honosný palác nezostal dlho vo svojej pôvodnej renesančnej forme, lebo finančný stav Bobulu, ktorý bol na vrchole svojej kariéry, čoskoro sa otriasol, dôsledkom čoho v roku 1895 skrachoval. Palác mal nového majiteľa už v rokoch 1893-94, v osobe staviteľa Endreho Weisenbachera. Vyššie uvedené zmeny vo vzhľade paláca sa viažu čiastočne k jeho menu.

V roku 1912 palác mal opäť nového majiteľa v osobe dr. Ignáca Pillitza, ktorého dediči (vdova Adela Sohnová, potom vdova po Danielovi Pillitzovi, rodená Lívia Bienová) vlastnili budovu do zoštátnenia v roku 1950. Pillitzovci plánovali tiež viacero prestavieb, ale uskutočnili z nich iba stavbu garáže v krídle, ktoré je súbežné s Cenger-skou ulicou, využitím niekdajšej vo-zovne a dvojpolohovej maštale. Zrejme vtedy zničili úplne záhradu s fontánou vo vnútornom dvore. Budovu, ktorá sa dostala v roku 1950 do vlastníctva maďarského štátu, najprv používal Zbor štátnej bezpečnosti (Államvédelmi Hatóság - ÁVH). Plány prestavby budovy na kancelárske priestory už pripravil v rokoch 1959 a 1966 pre Maďarskú akadémiu vied Iván Kotsis. Prízemie vtedy rozdelili na dve polovičné poschodia s trámovým stropom, zadné krídla prvého poschodia a II. I III. poschodie rozdelili so zriadením chodieb a kancelárií; priečelie dvora značne zjednodušili. Právo na spravovanie získala Maďarská akadémia vied v roku 1973 a majetkové právo zas v roku 1995. Posledná veľká rekonštrukcia celej budovy sa uskutočnila v roku 1985.

V rámci nej vymenili strešnú konštrukciu a zastavali podkrovie. Tu umiestnili knižnicu a strojovú aparatúru. V tomto období budovu užíval Geografický ústav akadémie. Po zmene spoločenského režimu budova slúžila ako stredisko na usporiadanie podujatí a konferencií, v súčasnosti slúži na kancelárske účely.

Je čoraz jasnejšie, že Maďarská akadémia vied nevie si rady s budovou. Obávame sa, že takéto využitie paláca v konečnom dôsledku povedie k jeho postupnému zániku: prekrásne interiéry, skvelá zemepisná poloha v samom srdci svetového dedičstva môžu pre majiteľa priniest hojný zisk, ale zosilnejúci pach zatuchliny svedčí o tom, že by bolo treba naložiť s budovou, ako sa na dobrého gazdu patrí. Veríme, že kompetentní činitelia včas urobia potrebné kroky na ochranu paláca. Slovenská samospráva Budapešti už viackrát sa pokúsila o to, aby sa palác stal kultúrnym centrom budapeštianskych Slovákov. Žiaľ, doteraz márne.

Ádámov palác

BUDAPEST, VI. BRÓDY SÁNDOR UTCA 4.

Je namieste zaoberať sa s palácom hneď po Bobulovom vlastnom paláci, lebo medzi nimi môžeme zbadať veľa príbuzností v štýle. Ale aj preto, lebo zrejme tu sa začalo medzi Antalom Weberom a Jánom Nepomukom Bobulom úprimné, kolegiálne priateľstvo, ktoré trvalo až do konca ich života. Bobula bol realizátorom viacerých budov, ktoré projektoval Weber. Lenže práve on, autor odborných stavebníckych článkov a člen výboru odbornej poroty bol aj známym pisateľom tvrdých kritík. Ohľadom Weberových prác sa však nestretneme s kritikami tohoto druhu.

Súdobý týždenník Vasárnapi Újság (316. číslo z roku 1875) informuje o tom, že „Majetný mešťan Károly Ádám ... si dáva postaviť v susedstve snemovne prepychový palác, priečelie ktorého bude z mramoru, postavia ho z bieleho kameňa a bude dvojposchodový. Oproti tomu časť z dvora bude štvorposchodová."

Žiaľ, úhľadný palác, ktorý bol príkladom viacerým architektom, v súčasnosti je vo veľmi zlom stave. Jeho priestory používali hlavne na usporiadanie jazykových kurzov. Teraz je situácia taká, že v plnej miere sa dostal do „štatútu činžiaku", takže nemôže dúfať v náročnú rekonštrukciu.

Zichyho palác

BUDAPEST, VI. ANDRÁSSY ÚT 68.

Kultúrny palác bol postavený pôvodne na školské ciele, ale jeho nová majiteľka, grófka Zichyová ho dala prestavať na luxusný palác. Po zoštátnení osud mu doprial návrat pôvodnej funkcie, ktorá trvala do roku 2006. V roku 2008 ho obnovili, krídlo z ulice Izabelly rozšírili a v budove vytvorili luxusné byty. Fungovanie školy v budove zanechalo na nej svoje stopy a do značnej miery ju zničilo. Zmena funkcie primeraná svetovému dedičstvu znamenala viacero zmien aj na samotnej budove. Vonkajší vzhľad fasády zostal, ako aj štruktúra budovy. Dvorné trakty celkom zmizli, na ich miesto sa dostali prakticky štyri nové budovy. Vytvorili spolu 77 luxusných bytov, v trojposchodovej podzemnej garáži môže parkovať 116 áut. V budove funguje aj fitnesové centrum, s bazénom o dĺžke 16 metrov.

Prepáčte za trochu subjektívny tón. Keď som vstúpil do prekrásne vytvoreného interiéru, mojou prvou myšlienkou bolo, čo by na to povedal Bobula? Zhrozil by sa? To možno nie, veď sa vždy považoval za pokrokového človeka. Pracoval v záujme ambicióznych mešťanov. Tu by zrejme videl mešťanov dobíjajúcich samotný vrchol. Iste by pochopil aj to, že záchrana starých budov pre nasledujúce obdobie prináša so sebou moderné zákroky.

Schneiderov palác

BUDAPEST, VI. EÖTVÖS UTCA 7.

Z viacerých znakov môžeme usúdiť, že stavebné plány Schneiderovho paláca pripravil Bobula svojmu svokrovi Jozefovi Pozdechovi alebo jeho rodine. Pozemok totiž patril šiestim vydatým dcéram Pozdecha. Medzi zmenou majiteľa a podaním žiadosti o stavbu neprebehlo ani šesť týždňov. Plány vtedy už boli zrejme hotové.

Václav Schneider pochádzal z Plzne, zaoberal sa s obchodom s kvasnicovými výrobkami a bol dosť úspešný na to, aby si dal postaviť svojej rodine palácovitý obytný dom vyhovujúci aj reprezentačným cieľom. Na prízemí jednoposchodovej budovy v tvare U bolo vytvorených 9 izieb, 2 predizby, 3 kuchyne, 1 komora a 2 kúpeľne (okrem bytu pre domovníka); na poschodí sa nachádzalo 11 izieb, 3 predizby, 1 kuchyňa, 1 komora a 1 kúpeľňa. Okrem nich vybudovali pivnicu s prácovňou a úschovňou dreva a vo dvore postavili maštaľ a kôlňu na vozy.

Budova svoj palácovitý ráz nadobudla po viacerých zmenách majiteľa na prelome predošlého storočia. Ľudová pamäť hovorí o tom, že v dome prebýval aj „železný minister" Gábor Baross, ale aj to, že istý čas prezývali budovu Telekiho palácom. Pravdivosť týchto tvrdení je diskutabilná.

Od tridsiatych rokov minulého storočia sa budova stala kancelárskou budovou rôznych inštitúcií ministerstva vnútra. Po roku 1945 Gábor Péter tu založil predchodcu Oddelenia štátnej bezpečnosti (ÁVO), Budapeštiansky odbor Politického poriadkového oddelenia. Neskôr v tejto budove fungovalo pasové oddelenie ÁVO a od roku 1985 predsedníctvo Športového oddielu Dózsa z Novej Pešti. Od roku 1999 funguje ako sídlo Historického archívu. Palác je vo výbornom stave.

Halászov palác

BUDAPEST, VI. EÖTVÖS UTCA 11.

Ferenc Vadas sa vyjadruje veľmi skromne keď pri predstavovaní Schneiderovho paláca píše nasledovné: I keď nedosahuje kvalitu budovy s číslom 11 (Halászov palác), projektovanou Antalom Weberom (ktorá nemá páru po celom hlavnom meste a ktorej staviteľom bol práve Bobula) v rade ostatných patrí k lepším.

Objednávateľ, Gedeon Halász bol štátnym tajomníkom a majiteľom kasína, žil svetáckym životom, a prisnil sa mu palác, hoden jeho postavenia.

Žiaľ, napriek hore uvedenému pozitívnemu hodnoteniu palác súci na lepší osud, ešte nemal takého majiteľa, prevádzkovateľa, ktorý by zachoval tieto hodnoty, prípadne by ich rozvíjal. Určitá nádej je však na mieste, lebo reprezentatívne prvé poschodie zakúpila kanadská firma TIPPIN, ktorá sa zaoberá s nehnuteľnosťami.

Po druhej svetovej vojne dve dolné poschodia budovy prevádzkoval Športový oddiel Dózsa z Novej Pešti.

V súčasnosti je prevádzkovaný tiež v systéme činžiakov, čo nie je veľmi potešiteľné, ale nie je ani zďaleka v takom zlom stave ako vyššie spomenutý Ádámov palác.

Letohrádok Révayovcov

BUDAPEST, VI. ANDRÁSSY ÚT 125.

Vilku projektoval Antal Weber Ferencovi Révaymu a postavil ju Ján Bobula v roku 1885. Pôvodné zadelenie budovy bolo celkom zaujímavé, nakoľko nebolo v ňom miesta pre rodinu, manželku, deti. Čudácky barón neprijímal v dome ani návštevy. Po jeho smrti v roku 1915 v magazíne Zberateľ (Gyűjtő) písali o ňom nasledovné: „Vo vianočnom týždni, v 80. roku svojho života zomrel posledný člen turčianskej vetvy barónskej rodiny Révayovcov, barón Ferenc Révay, ktorý už dlhší čas žil izolovane od sveta vo svojom paláci na Andrássyho ceste stýkal sa iba so služobníctvom, najmä so svojim obľúbeným komorníkom Jánom Reichlom, kým deti svojej sestry a jej vnukov nepripustil k sebe." So svojimi príbuznými aj v závete zaobchádzal tvrdo: úplne ich vylúčil z vlastníckeho práva na turčianske panstvo v rozlohe 30 tisíc jutára a na kaštiele pradávnych predkov, čiže zo svojho celého majetku v hodnote 12 miliónov korún. Za všeobecného dediča označil vo všetkých svojich závetoch Reichla.

Zo starých pozemkových listín je jasné aj to, že dedičský spor napokon vyhrali dve jeho netere a dali si prepísať na svoje meno aj vilku na Andrássyho triede.

Po vojne sa z vilky stal kancelársky dom, používal ho budapeštiansky zväz národného frontu. Neskoršie v ňom sídlil týždenník Odpoveď týždňa (Heti Válasz). V súčasnosti je vilka opät zahalená tajomstvom, nikde nevidieť živú dušu. Usmernenie dáva iba cestná informčná tabuľa, podľa ktorej s budovou disponuje Vládny úrad pre územnú správu.